Dnes ma prenikla radosť. Musela som ju zvečniť ( neviem, či zvečniť, ale aspoň napísať:)
Rozhodli sme sa, že Julo, keď bude mať čas, navarí nejaký obed. Vždy je to taký zvláštne super čas, keď muž varí.
Sedím v kuchyni, Matthias (aj julo :D) už zaspali a premietam si naše dnešné doobedie, pozerám sa na náš byt, cítim vôňu koláča, pozerám na výpary z typickej nedeľnej polievky... v chladničke je naložené mäso ( už mi tečú sliny čo za špecialitu to ten môj muž vymyslel), pijem kávu... A zrazu ma preniko šťastie a vďačnosť. Že môžem byť manželkou, matkou.. že môžem vytvárať domov.. spolu s nimi.. že napriek kope prádla ktorá ma čaká v obývačke, bordelu v detskej a nedokonalostiam nášho bytu, je tento byt náš.nie preto, že ho vlastníme, ale asi preto že v ňom cítim domov....
... miesto, kde sa nehanbím vyložiť si nohy na stôl..
...miesto, kde aj napriek tomu, že to nie vždy je ideálne, vždy zvíťazi Láska...Milujem manželstvo, milujem materstvo...miluem nedele... milujem keď sa ma Boh dotýka v maličkostiach... Užívajte nedeľu. Ivan
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára